Zvyky, Ježiš a viera

Autor: Ladislav Čúzy | 19.3.2010 o 19:13 | (upravené 19.3.2010 o 23:11) Karma článku: 4,12 | Prečítané:  1094x

Lk 24- 32 Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" Tento citát mi ako prvý napadol pri týchto témach. Učeníci boli zrejme židia a dobre poznali židovské zvyky, tradície, ale Písmo nepoznali a Ježiš im ho pri tejto zvláštnej príležitosti, vysvetľuje....

Slovensko je docela konzervatívny národ a s tým súvisia aj isté tradície a zvyky. Niektoré sú fajn, iné moc nie. Mnoho z nich súvisí s kresťanstvom. A práve tie sú často zdrojom všeobecného úpadku vo viere... Skúsim pár z nich troška rozobrať... Je zvykom, hlavne na dedinách, dávať na prvé sväté prijímanie všetky deti. Je jedno, či sú rodičia veriaci, alebo či dieťa má záujem o to. Rodičia dieťa dali pokrstiť, tak ako boli aj oni pokrstení (Max Kašparů tomu hovorí- masová výroba katolíckych nemluvňat). Takže keď ich dali pokrstiť, dali ich aj na náboženstvo. A keď ich dali na náboženstvo, tak nech majú aj prijímanie. Samozrejme, všetky tieto veci prebiehajú absolútne nezávisle od viery rodičov, aj tej detskej viery detí. Často sa v kostole na omšiach rodičia ani neukážu, ale dieťa musia zapísať na prvé sväté prijímanie. Je to zvyk. Hotovo. Okrem toho, deti k tej príležitosti dostanú hodinky, bicykel( ten už asi nie, nahradili ho počítače...), finančný obnos alebo niečo iné...

Ale tuto to ešte úplne nekončí. Väčšina detí, ktoré boli na tom prvom svätom prijímaní už moc do kostola nejdú. Nečudo, veď celé generácie ich rodičov nepochopili asi zmysel... Najbližší bod je birmovka. Tá sa koná už, keď sa z detí stanú dospievajúci. Lenže dospievajúci už sú na trocha inej úrovni. Mnohí nechcú na birmovku. Preto ich tam musia dotlačiť rodičia, alebo starí rodičia. Lebo je to zvyk. Úroveň úplatku potrebného k presvedčeniu ísť na birmovku sa musí zvýšiť. Birmovke sa občas hovorí aj rozlúčka s kostolom. Žiaľ, je to tak. Po birmovke je znova pre väčšinu pobirmovaných najbližšia kostolná zastávka až svadba, prípadne pohreb. Zachovali sme zvyky, ale celá podstata nám utiekla ďaleko preč.
Max Kašparů rozdelil ľud kostolný na niekoľko skupín- chodiči, plniči, jednoročiaci, chóristi, občasníci, kolieskári, živí vo viere. (viac na : http://www.cirkevsumiac.webgarden.cz/kam-patrite-vy )
Keďže tá posledná skupina je najmenej početná, tak tu máme bludný kruh zvykov. Rodičom sa narodí dieťa. Pokrstia ho, dajú ho na náboženstvo, potom na prijímanie, potom na birmovku. Raz sa ožení a z tlaku rodičov/starých rodičov, samozrejme v kostole, napokon aj oni majú pohreb v kostole. Narodí sa im dieťa, a dajú ho pokrstiť, potom na náboženstvo, na prijímanie........

Ak nebudete robiť tieto veci, ľudia na vás budú škaredo pozerať a ohovárať vás.

Je rok 2010 a zatiaľ to stále platí, i keď už svitá na lepšie časy v tom, o čom je naozaj kresťanstvo.
Ale ako toto celé začalo?

Ústrednou postavou je samozrejme Ježiš. Ježiš sa narodil do židovského prostredia. Ale už len svojím narodením si pokazil celú verejnú mienku. Troška voľnejšie s pridaním fantázie to prerozprávam. Jozef sa zasnúbi s mladou Máriou. Zásnuby trvali rok. Počas toho roku spolu chodili, ale ešte spolu nebývali (po našom, nespali). A tu zrazu Mária je tehoná! Ej, čo si asi pomysleli ľudia. No, nič moc. Isté je, že každý bol pohoršený. Prvá hypotéza bola, že Jozef a Mária jednoducho nevydržali do svadby. Hanba im, nedokázali udržať svoje pudy a museli hneď na to skočiť!!! Druhá bola, že Mária dala Jozefovi parohy. Ej, to sa mu museli pekne smiať, že ešte ani rok neprešiel a už má parohy. Jozef vedel, že dieťa nie je jeho. Mohol nechať Máriu vystaviť potupe a dokonca ukameňovať. Ale Jozef to nerobí. Pretože Jozef má zjavenie. Vie, že tie "parohy" mu nasadil Duch Svätý. Prijme Máriu za svoju ženu. Prijme tú, o ktorej si celé okolie myslelo, že je ....... (nemôžem ani nechcem písať nadávky).
Príbeh pokračuje narodením Ježiša. Ale Ježiš sa tomuto páru nenarodí do toho, čo by sme nazvali dôstojnými podmienkami. Nenarodí sa do riadne zabezpečenej rodiny s postaveným domom, stálym zamestnaním Jozefa s asistenciou pôrodnej babice. Ježiš sa narodí v Betleheme, v maštali, kde spáva oslík a vôl. No, do peknej spoločnosti... Napriek tomu, že sa narodil takto, anjeli spievajú, ukáže sa jasná hviezda, ktorú nasledjú 3 mudrci z východu. A toto dieťa, narodené v maštali ešte len začína svoj život a už je celý Jeruzalem hore nohami! (Mt 2 3)
Neskôr Ježiš ako 12 ročný, učí učiteľov v chráme. Odkedy učia malé deti starých učiteľov zákona? Taký drzý chlapec, čo si to len dovoľuje!?
Ale všetko sa začína, keď má Ježiš 30 rokov. Prečo práve 30? Pretože Žid mohol až od takého veku učiť verejne a mať učeníkov. Musel Ježiš, ako Boží Syn, ktorý vie všetko a je dokonalý čakať až na to, kým bude mať v pozemskom tele 30 rokov? Nie. Ale aj tak sa toho drží. Prečo? Odhadujem, že z toho dôvodu, z ktorého aj zaplatil daň. Mt 17, 23-27 Ale aby sme ich nepohoršili.... Čo robí tento Ježiš, Boží Syn. Samé priam revolučné veci. V tom čase židia zachovávali okolo 613 rôznych zvykov! Elitou v dodržiavaní týchto zvykov boli zákoníci a farizeji. Tieto 2 skupiny boli spoločensky všeobecne uznávané. Ale čo na to Ježiš? V Matúšovi 23. kapitole im to pekne vytmaví. Pretože zachovali len FORMU, len ZVYK! Unikla im celá podstata toho, o čom je viera!
Celé Ježišove účinkovanie je veľmi kontroverzné. Tento, akoby bol z inej planéty, prijíma hriešnikov, mýtnikov, prostitútky. Učí ako ten, kto má moc, nie ako farizeji. Učí, že máme milovať aj svojich nepriateľov. Hovorí v zvláštnych podobenstvách. Moc, ktorú má aj prejavuje. Uzdravuje. Ale aj za to sa na neho zaslepení ľudia, ktorí stále žijú len zo zvykov a nie z živej viery nahnevajú. Mk 3- 3 Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: "Staň si do prostriedku!"
4 A tamtých sa opýtal: "Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?" Ale oni mlčali.
5 S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: "Vystri ruku!" On ju vystrel a ruka mu ozdravela.  6 Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť. To krásne ukazuje kontrast viery a náboženského zvyku. Podľa evanjelií to bol naozaj chlap, a keď videl v akom stave sa nachádzal Jeruzalemský chrám, naozaj ho vyčistil od všetkého, čo tam nemalo byť (a farizejov si nahneval...).
Pri poslednej večeri Ježiš umýva svojim učeníkom nohy. Toto bola práca, ktorú nikto nechcel robiť. Robili to tí najposlednejší otroci. A on, Syn Boží sa takto ponížil.
Ale napokon, Ježiš je zradený za obyčajných 30 strieborných a zomiera na kríži. Kríž bol v tom čase to najhoršie, čo bolo... Predstavoval hrôzu pre židov aj pohanov. Na kríži umierali len tí najhorší zločinci. Jednoducho najhanebnejšia smrť, akú bolo možné dostať. Ježiš vstal z mŕtvych, a z hŕstky ustráchaných apoštolov sa stali silní ľudia ochotní urobiť všetko preto, aby splnili Ježišov príkaz. So zmŕtvychvstaním súvisí aj udalosť z Emaúz... Apoštoli, hlavne Pavol, robia tiež veci, ktoré boli proti, všeobecným zvykom. Pohani môžu pristúpiť ku krstu, všetky jedlá sú považované za čisté, uctievajú muža, ktorý bol zabitý na kríži...

Ale časom...

...sme sa dostali tam, kde boli farizeji a zákoníci pred 2000 rokmi! Vytvorili sme svoje tradície a unikla nám podstata viery. Či bolo Ježišovým primárnym cieľom, aby uzákonil niekoľko náboženských zvykov. Aby sme krstili malé deti, chodili na birmovku, sobášili sa v kostole a nechávali sa pochovať kňazom? NIE! Ježiš prišiel aby sme mali život a mali ho v plnosti. Aby sme mohli mať živý vzťah s Bohom, aby sme boli slobodní od hriechu a mali otvorenú cestu do neba. Všetky tie veci, ktoré sme si vytvorili ako zvyky (a nie sú!!! ukotvené v učení Ježiša) sú len vedľajším produktom...
Viera v Ježiša je dobrovoľným úkonom vôle. Lenže ak z toho urobíme rutinu a budeme každú generáciu do toho tlačiť, tak Ježišova smrť bola pre nás žiaľ zbytočná. Ježiš nikoho nenútil, nevnucoval sa a vždy rešpektoval našu slobodu. Zvyky mal v úcte, ale ak zvyky zacláňali k ceste k Bohu, zmietol ich zo stola. Nasledujme ho... Bez zbytočnej záťaže, rôznych nepotrebností. Odhalíme celú podstatu viery jedine v tom, že povieme Bohu svoje ÁNO...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čižnár síce zbavil Trnku mlčanlivosti, ale odmieta ho stiahnuť

Kočnerova nahrávka je na expertíze, Trnku zbavili mlčanlivosti.

Komentár šéfredaktorky

Kočner-Trnka: Ako sa baví šéf gangu s výpalníkom, ktorý začal pracovať na vlastnú päsť

Gorila je podobná trauma ako únos Kováča.

Cynická obluda

Hrdinský prokurátor Trnka

Málokto by sa dokázal Kočnerovi tak vzoprieť, ako hrdinský Dobroslav Trnka.


Už ste čítali?