Tiekla z neho voda. Čakala nás doma naozaj nepríjemná robota. Mysliac si, že nemáme nosy, sme dokázali vyčistiť tú časť potrubia, s ktorou sa nedá pohnúť. To sme zvládli dobre. Potom nás čakala druhá časť.
Bolo potrebné dať na určitom úseku nové trúbky. Jednalo sa o 100mm a 40mm trúbky. Pracovali sme z dvoch koncov (čo bola chyba, ale dalo sa s ňou vyrovnať keby...).
Medzi týmito trúbkami existujú 2 typy spojení.
Lepidlom, tak, že jeden koniec trúbky nahrejete (pri kolienkach sa vynecháva niekedy), vložíte do druhej, potom von, nanesiete tam lepidlo a je to. To je nerozoberateľné, nepohyblivé spojenie a naozaj je nerozoberateľné a nepohyblivé. Druhé je označené ako rozoberateľné (a pohyblivé) a je to pomocou gumičky. Jednu trúbku vložíte do druhej v ktorej je gumička. Práve tento typ spojenie robí najväčšie problémy. Stalo sa nám, keď sme spájali 2 trúbky, že potom ako sme jednu zasunuli do druhej s gumičkou, už to nešlo rozobrať, nedala sa vytiahnuť von ani párom volov. Nebolo to dobre, ale aj tak sa s tým ešte dalo robiť to, čo sme potrebovali. Ale okrem tohoto jestvujú ešte aj také oranžové medzičlánky s 2 gumičkami, ktoré by mali byť rozoberateľné a pohyblivé v oboch smeroch. Mali sme jeden taký medzičlánok. Potom ako sme ho zasunuli do jednej rúry zistili sme pravý opak. Bol nerozoberateľný a pohyblivý v jednom smere. Nedalo sa s ním ani pohnúť! Toto si vyslúžilo mnoho nadávok. Trápili sme sa skoro do polnoci, ale nič sme nedosiahli ani silou, ani rozumom. Tak sme to vzdali a šli spať. Na 2. deň tatino volal jednému pánovi, ktorý sa v tom vyzná a pýtal sa ho na to, čo s tým medzičlánkom. Ten mu povedal, že mnohí majú tento istý problém. Jediné riešenie, o akom sa vie je namazať to v miestach tých gumičiek olejom, mydlom alebo vazelínou a skúšať veľmi silno tým hýbať. V inom prípade to len rozrezať, kúpiť nový a pri tom si dávať veľký pozor a nasadzovať ho len opatrne.
Došlo teda na rezanie. Konečné riešenie prišlou kúpením nového medzičlánku, vybratím jeho gumičiek a na miesta tých gumičiek sme naniesli mnoho silikónového tmelu a tak to nasadili.
Na celej tejto veci ma zaujala jedna vec mimoriadne. Páni vodári za mnoho rokov existencie tohoto problému ešte nevynašli riešenie pre tento problém a jediná nádej zostáva v mydle, oleji a vazelíne. Taktiež ešte stále sa používajú tie isté typy trúbok už docela dlho. Verím, že nie je nemožné vynájsť trúbky, ktoré by mali napríklad jednoduchý závit a šróbovali by sa do seba, alebo hrubé hadice podobného štýlu ako máme na pitnú vodu.
Vynaliezavosť ľudská vraj nepozná hraníc, ale z tohto zážitku mám obavy, že vynaliezavosť vodárenská obmedzenia má.